Prvý gól, no stále bez výhry
Tottenham síce konečne strelil svoj prvý gól v tejto sezóne Premier League, no aj naďalej zostáva bez víťazstva po sklamaní z domácej prehry 2:3 s Aston Villou. Tím Roberta De Zerbiho v koncovke narazil na kombináciu zlej efektivity, správne posúdeného zásahu VAR a niekoľkých výborných zákrokov brankára Villy Ziona Suzukiho — kým Conor Gallagher a Jan Paul van Hecke skórovali až neskoro na to, aby to niečo zmenili.
Villa otvorila skóre tesne pred polčasom gólom Johana Manzambiho, práve vo chvíli, keď bol Micky van de Ven mimo hry pre ošetrenie po údere do hlavy. Nicolas Jackson následne v druhom polčase zvýšil na dvojgólový rozdiel. Potom, v 79. minúte, pridal Emi Buendía svoj už piaty gól v posledných šiestich zápasoch proti Tottenhamu nádhernou strelou z diaľky na 3:0.
Góly Gallaghera a Van Heckeho prišli príliš neskoro a v priveľmi malom počte. Tottenham má po piatich úvodných zápasoch na konte dve remízy a tri prehry a v tabuľke Premier League mu patrí 18. miesto. Villa si naopak pripísala svoje prvé sezónne víťazstvo, ktoré ju zatiaľ posúva na 15. priečku.
Kam sa má De Zerbi posunúť ďalej?
Tottenham čaká dlhá a nepríjemná reprezentačná prestávka. Najbližší zápas odohrá až 10. októbra, teda o tri týždne — dosť dlhý čas na premýšľanie nad zložitým vstupom do sezóny. Dva body z piatich ligových zápasov a len dva strelené góly — to by znepokojilo hocijaký tím, nieto ešte taký, ktorý v lete minul toľko peňazí.
Otázkou pre De Zerbiho v nasledujúcich týždňoch je, čo presne dokáže zmeniť. Väčšina jeho hráčov bude odcestovaná na reprezentačné akcie, takže nebude mať k dispozícii celý káder na tréningy. Bude však premýšľať nad tým, či tím na jeseň nepotrebuje inú rovnováhu.
Zatiaľ preferoval troch stredopoliarov — drahé letné posily Sandra Tonaliho a Mateusa Fernandesa spolu s Rodrigom Bentancurom. A boli momenty — ako začiatok tohto zápasu či začiatok zápasu s Evertonom — keď Spurs dominovali a vytvárali si šance. No možno bude v pokušení nasadiť skutočnú „desiatku", Jamesa Maddisona alebo Mohammeda Kudusa, ktorí zatiaľ v lige ani raz nenastúpili v základnej zostave. Bude tiež riešiť, či ponechá Omara Marmoucha na pozícii ľavého krídelníka smerom dovnútra, alebo ho vráti na post stredného útočníka.
Keď sa Spurs o mesiac vrátia do akcie, fanúšikovia očakávajú nové odpovede.
Prečo sa Spurs nedokážu vzchopiť?
Nielen výsledkom, ale aj celkovým priebehom tento zápas veľmi pripomínal augustovú prehru s Newcastlom. Spurs hrali dostatočne dobre, naznačovali príležitosti, no napokon prehrávali po nešťastnom momente a emocionálne sa z tohto zvratu už nikdy nespamätali.
A tento vzorec presahuje aj rámec tejto sezóny — Tottenham naposledy otočil zápas z prehrávajúcej pozície na víťazstvo v novembri 2024, náhodou práve pri výhre 4:1 nad Villou. Odvtedy má na konte už 58 zápasov bez tejto skúsenosti (12 remíz, 46 prehier).
Prečo je to tak? Jednoduchá odpoveď je, že Spurs počas tohto takmer dvojročného obdobia jednoducho neboli dostatočne dobrí — mali príliš veľa zranení, málo sebavedomia a robili priveľa chýb. V praxi však ide skôr o nevyvážený tím z mnohých dôvodov, ktorý nedokáže reagovať na meniace sa okolnosti počas zápasu. Len čo prehrávajú, tieto slabiny sa ešte viac zvýraznia, keďže súperovi to umožňuje jednoducho brániť náskok.
Spurs nemajú dostatočnú vnútornú chémiu. Chýba im sebavedomý, overený strelec. S ktorýmkoľvek z týchto dvoch problémov je neuveriteľne ťažké otočiť prehrávajúci zápas, nieto ešte s oboma naraz.
K tomu sa pridáva panika — čím dlhšie to trvá, tým silnejšia je negatívna psychická reakcia na každý inkasovaný gól, u hráčov aj u fanúšikov. Na ihrisku sa to prejavuje väčším počtom nútených prihrávok, väčšími rizikami a nepremyslenými pozičnými rozhodnutiami, čo len ešte viac odhaľuje taktické aj technické nedostatky, ktoré tento tím stále má.
Šesťdesiatšesť pokusov na prvý ligový gól
Úvodných 45 minút bolo pravdepodobne najbližšie, ako sa Spurs tento ročník dostali k otvoreniu svojho gólového konta v Premier League — na bránu Suzukiho vyslali až 10 striel, čo je viac než v ktoromkoľvek inom polčase tejto sezóny.
Niekoľko rýchlych akcií nieslo jasný podpis De Zerbiho, najmä šanca Archieho Graya z 21. minúty, ktorá vznikla z výkopu od bránky. Dominic Solanke sa stiahol hlbšie, aby pomohol tímu uniknúť z pressingu a podržal loptu, Van Hecke následne našiel presnú prihrávku a Gray z ostrého uhla vystrelil naprieč bránkovým priestorom — Suzuki však predviedol výborný zákrok.
Napriek týmto náznakom nádeje Spurs opäť zlyhávali v koncovke. Suzuki zaznamenal viacero dobrých zákrokov — vrátane dvojitého zásahu proti Saviovi a rozťahovačky doľava o desať minút neskôr — kým na opačnej strane prišla studená sprcha.
Sebavedomie sa v druhom polčase postupne vytrácalo, čo sa prejavilo v zlých spracovaniach lôpt v šestnástke a nepresných prihrávkach na slabšiu nohu. Kudus si myslel, že prelomil čiernu sériu, no tesný ofsajd proti Andymu Robertsonovi v predchádzajúcej fáze akcie len umocnil pocit, že Spurs proste nič nevychádza.
Gól napokon prišiel — pri stave 0:3, sprevádzaný ironickým smiechom De Zerbiho na lavičke. Tým Spurs len tesne unikli nechcenému rekordu Premier League — gól padol pri ich 66. pokuse, teda len o štyri menej než neslávna séria Wolves spred piatich sezón. V záverečných momentoch zápasu pridal Van Hecke hlavou druhý gól.
Trénera aj jeho tím analytikov čakajú dlhé tri týždne premýšľania nad tým, kde presne sa stala chyba.
Má Van Hecke problém proti fyzicky silným útočníkom?
Hoci Spurs počas ďalšej trápnej domácej prehry vo veľkej miere kontrolovali loptu, boli mimoriadne zraniteľní na protiútoky, konkrétne na priame prihrávky na Nicolasa Jacksona. Dvadsaťpäťročný útočník miestami pôsobil ako jednomužné taranovacie zariadenie a tím Unaia Emeryho pravidelne nachádzal úspech vždy, keď dokázal izolovať senegalského útočníka proti Van Heckemu.
Prvé varovanie prišlo v 30. minúte, keď Jackson po šikovnom obrate unikol obrancovi, no jeho nízku strelu tesne minula bránu. O tri minúty neskôr, po tom, čo sa oprel do Van Heckeho a jednoduchou prihrávkou vyložil loptu, prihral aj na Manzambiho, ktorý však z jeho prihrávky prestrelil bránu.
Druhý gól Villy prišiel po tom, čo brankár Suzuki poslal loptu priamo z výkopu na Jacksona. Van Hecke váhal, či sa priblížiť k útočníkovi, a napokon nebol dosť silný na to, aby sa ho zbavil — Jackson loptu utlmil naspäť pre Manzambiho. Bol to zrejme najjasnejší dôkaz taktického plánu Villy: vylákať pressing, odlákať obrancov od Jacksona a poslať priamu prihrávku na bojovného útočníka, ktorý sa nechá zápasiť so stopérmi.
Van Hecke tejto zostave Spurs prináša veľa aj s loptou (vrátane druhého gólu), a ak sa tímu De Zerbiho podarí pravidelnejšie premieňať svoje šance, jeho schopnosť posielať presné prihrávky cez línie a nachádzať spoluhráčov vo voľných priestoroch bude oceňovaná oveľa viac než teraz. Zároveň to však nie je prvýkrát, čo Van Hecke bojoval proti fyzicky silnému útočníkovi — v tejto zostave bude potrebovať väčšiu ochranu.
Čo povedal De Zerbi
Jeho vyjadrenia z povzápasovej tlačovej konferencie prinesieme dodatočne.
Čo čaká Tottenham ďalej
Sobota 10. októbra: Manchester United (vonku), Premier League, 18:30 SEČ.
