DALLAS – Juraj Slafkovský vchádza v deň zápasu do lobby tímového hotela s úsmevom na tvári. Pôsobí šťastne, aj keď vie, čo ho najpravdepodobnejšie čaká.
Niekto mu zaraz povie, ako by mal hrať. Alebo to niekomu povie prostredníctvom druhej osoby.
Celá jeho kariéra v NHL je jednou dlhou laboratórnou skúškou, počas ktorej sa trénerí, spoluhráči aj vedenie klubu snažia formovať jeho hru. Uprostred toho všetkého má Slafkovský aj svoju vlastnú predstavu o tom, ako by jeho hra mala vyzerať.
Niekedy sú obe tieto predstavy v súlade. Inokedy nie.
Tento článok si samozrejme nenárokuje poznať presne to, čo by mal Slafkovský na ľade robiť. Chceli sme však vedieť, ako sám hodnotí svoj progres v tejto fáze svojej piatej sezóny v NHL.
Do každej z týchto piatich sezón vstupoval po lete tvrdej práce s jedným cieľom na mysli, a tento cieľ sa nezmenil.
„Viem, aký je môj cieľ,“ povedal Slafkovský vo štvrtkovom individuálnom rozhovore pre The Athletic. „Je to byť najlepšou verziou seba samého, byť tým najlepším, akým môžem byť.“
Pre Slafkovského by najlepšia verzia seba samého znamenala byť jedným z najlepších útočníkov v NHL. Vždy tomu veril. Stále tomu verí. A má na to aj dôvod, pretože má na to, aby bol taký dobrý.
Potom však začne nová sezóna a Slafkovský sa znova snaží presadzovať ambiciózne akcie, ktoré vyžadujú veľa zručnosti, ale príliš často sa nepodaria.
Keď sa podaria, pôsobia spektakulárne, ako gól, ktorý strelil proti Darnellovi Nurseovi a San Jose Sharks 20. októbra. Keď sa však nepodaria, často vedú k stratám puku.
„Myslím, že je to o rovnováhe,“ povedal tréner Montrealu Canadiens Martin St. Louis. „Slaf je hrdý chlap. Chce pomôcť a má na to nástroje. Viem, že to dokáže, a aj to dokazuje. Niekedy je menej viac, ale jeho úmysly sú vždy na správnom mieste. Sú hráči, pri ktorých poviete: ‚Hej, potrebujem od teba viac.‘ A sú hráči, u ktorých je niekedy ľahšie povedať: ‚Hej, tu trochu menej.‘ Naši hráči sú tak motivovaní a tlačia vpred. Nemusím im často hovoriť, že potrebujem viac.
„Niekedy je to skôr tak, že potrebujeme trochu menej.“
St. Louis naráža na akcie, ako je jednoduchá prihrávka spoluhráčovi vzdialenému len niekoľko metrov a následné získanie puku späť kombináciou „daj a běž“, namiesto pokusu o diagonálnu prihrávku spoluhráčovi vzdialenému 25 stôp s viacerými súpermi a hokejkami medzi nimi. Ide o zvýšenie počtu dotykov s pukom, no možno zníženie času, počas ktorého puk zostáva na Slafkovského hokejke.
Ide o to, viac využívať spoluhráčov a menej sa snažiť o tie „veľké“ akcie.
Je to element jeho hry, ktorý chce zmeniť.
„Nejde o zručnosť ani o nič podobné,“ povedal Slafkovský. „Povedal by som, že je to úplne o myslení. Niekedy mám pocit, že som na to možno prišiel, ale presne vtedy si uvedomím, že stále musíte robiť aj tie malé veci. Niekedy je to možno o tom, dať puk niekomu inému a uvolniť sa pre neho a podobne, a nesnažiť sa vždy prejsť cez každého hráča.“
Slafkovského obrovská zručnosť môže zahaliť uvažovanie. Aby ste boli najlepší, musíte veriť, že viete urobiť veci, ktoré ostatní nedokážu. Musíte veriť, že viete prejsť cez každého hráča, vždy. Ale každý hráč má svoje limity, a najlepší hráči chápu nielen príležitosti, ktoré im ich zručnosť vytvára, ale aj limity svojich schopností.
Tá druhá časť je u Slafkovského ešte v procese vývoja.
„Áno, hľadám túto rovnováhu,“ povedal. „Niekedy som príliš sebavedomý, povedal by som, ohľadom akcie, ktorú sa snažím urobiť. Ako, očividne sa snažím urobiť možno nie najlepšiu akciu, ale...“
Akciu s najvyššou odmenou?
„Presne tak,“ povedal Slafkovský. „Možno riskujem viac, aby som získal vysokú odmenu, keď by som pri menšom riziku mohol stále dosiahnuť vysokú odmenu. Mám pocit, že na tom pracujem. Snažím sa od toho odpútať.
„Samozrejme, stále sa o to budem pokúšať; taký jednoducho som. Ale musím vedieť, kedy.“
A presne tu vstupujú do hry jeho spoluhráči. Nick Suzuki hovoril o tom, že príležitostne musí Slafkovskému pomôcť zmanažovať jeho myslenie, trochu stiahnuť niektoré z jeho rizikových akcií. Cole Caufield si týmto procesom už prešiel, a pomohlo mu to minulú sezónu strieľaj 51 gólov.
„Samozrejme, je schopný urobiť akúkoľvek akciu, kedykoľvek,“ povedal Caufield. „To, čo sa ako mladý hráč učíte, sú percentá úspešnosti takejto akcie – jeden z piatich pokusov, oproti predĺženiu akcie štyrikrát z piatich a možno získaniu puku späť. Určite sú chvíle na to prvé; myslím, že na to prišiel. Ale je veľmi schopný urobiť efektnú akciu kedykoľvek, no tie percentuálne akcie, ktoré teraz začína robiť – využívanie svojho tela a získavanie puku späť – sú obrovské. Presne tak, ako aj iné formácie predlžujú akcie, aj on to teraz začína robiť.
„Nie je to tak efektné, ale stále je schopný urobiť niečo podobné, ako to, čo dokázal proti San Jose.“
Slafkovský chce zo všetkého najviac byť konzistentne dominantný, pretože presne to robia najlepší útočníci v NHL. Postupne sa učí, že nemusí dominovať pri každom dotyku s pukom, pretože snaha vynucovať akcie vedie k nekonzistentným výsledkom.
„Mám tu elitných spoluhráčov,“ povedal Slafkovský. „Myslím, že by sme mali byť schopní hrať viac kombináciou daj a běž, a nie len to, že sa jeden hráč snaží puk preniesť a prekonať súpera sám. Možno je to niekedy to, čo skúšam príliš často. Chcem toho hráča prekonať tak veľmi, že je to potom ako päťdesiat na päťdesiat – stratím puk, alebo to zafunguje? Ale chcete, aby to bolo možno sedemdesiat na tridsať alebo osemdesiat na dvadsať. Viac než päťdesiat na päťdesiat, pretože ak je to päťdesiat na päťdesiat, tak máte štyri slabé striedania a tri dobré. To nechcete.“
Slafkovský má 22 rokov. V tejto sezóne má na konte dva góly a 9 bodov v 13 zápasoch – rozhodne nie zlé, ale nezodpovedá to jeho vlastným štandardom. Tomu, že presilovka Canadiens je momentálne čierna diera, tieto čísla nepomáhajú, podobne ako absencia Suzukiho pre zranenie ruky.
Slafkovský má pocit, že jeho štart do sezóny je lepší než v predchádzajúcich rokoch, no vzhľadom na to, čo dokázal minulú sezónu, by mal byť ešte lepší. A vie, čo musí urobiť, aby to dosiahol.
„Je to len o hlave,“ povedal. „Musím byť presnejší vo svojich dotykoch, v tom, čo robím na ľade. Musím byť precíznejší v každom striedaní a sústrediť sa na to. Niekedy sa na ľade zachovám – nevedno prečo – hlúpo, a jednoducho si myslím, že mi to pôjde tak ľahko, že prestanem robiť to, čo by som mal, a to nie je dobré.
„Povedal by som, že každý hráč má veci, v ktorých je dobrý, a veci, ktoré nerobí tak, ako by mal. Na tom určite pracujem. Nejde ani tak o sústredenosť; len sa snažím robiť správne rozhodnutie vždy.“
Slafkovský poznamenal, že mnohí hráči v jeho veku ešte len vstupujú do NHL. On je stále hráč v procese vývoja a toto je súčasťou tohto procesu.
Najväčším faktorom vo vývoji hráča však často býva práve to, že si uvedomí, na čom potrebuje pracovať. A je jasné, že Slafkovský to chápe.
