Diely relácie Premier League Years, ktoré na Sky Sports zhrnú každú sezónu do dvoch hodín a právom patria medzi najväčšie kultúrne počiny Spojeného kráľovstva, zvyčajne začínajú prehľadom trénerských noviniek danej sezóny.
Kto pripravuje edíciu za ročník 2026/27, by mal začať pracovať už teraz – bude toho totiž dosť.
Od začiatku tejto sezóny má deväť z 20 klubov Premier League nového trénera. Ide o najvyšší počet v histórii súťaže – doterajší rekord bol osem, a to v lete 2016, keď do Manchestru City prišiel Pep Guardiola, do Chelsea Antonio Conte a trénerskú stoličku Manchestru United prevzal José Mourinho.
Tento rok je situácia ešte komplikovanejšia. Dvaja z ostávajúcich jedenástich trénerov, Michael Carrick a Roberto De Zerbi, totiž na začiatku roka ešte vôbec neviedli Manchester United, resp. Tottenham Hotspur. Ipswich Town, ktorý vymenil Kierana McKennu za Garyho O'Neilla, sa stane prvým novopostúpeným klubom od Hullu v sezóne 2016/17, ktorý do Premier League vstúpi s iným trénerom, než akým postúpil.
Mikel Arteta a Unai Emery sú jediní tréneri, ktorí vo svojich kluboch pôsobia dlhšie ako tri roky. Régis Le Bris, ktorý prišiel do Sunderlandu v roku 2024, je štvrtým najdlhšie slúžiacim trénerom v lige. David Moyes, ktorého druhé pôsobenie v Evertone trvá len necelých osemnásť mesiacov, je siedmy. Marco Rose z Bournemouthu je dvanásty – a ešte ani nezasadol na lavičku v súťažnom zápase.
Porovnajme to so začiatkom minulej sezóny, keď jedinou trénerskou zmenou bol presun Thomasa Franka z Brentfordu do Tottenhamu, pričom Brentford ho nahradil z vlastných radov Keithom Andrewsom. Chaos síce neprišiel dlho, no pred rokom bola situácia oveľa pokojnejšia.
Ide teda o sezónu s nebývalou mierou neistoty, a to, čo robí situáciu obzvlášť zaujímavou, je rozsah zmien práve na vrchole tabuľky.
Až päť z takzvanej „veľkej šestky“ – Chelsea, Liverpool, Manchester City, Manchester United a Tottenham Hotspur – dostalo od začiatku roka nového trénera. Xabi Alonso (Chelsea), Andoni Iraola (Liverpool) a Enzo Maresca (Manchester City) prišli tohto leta, De Zerbi nastúpil v apríli a Carrick prevzal United najprv dočasne v januári, natrvalo od mája.
Ak k tomu pripočítame Newcastle, ktorý namiesto Eddieho Howea priviedol Matthiasa Jaisslea, tak z posledných siedmich tímov, ktoré si za desať rokov zahrali Ligu majstrov, má až 85 % úplne nového alebo relatívne nového trénera.
S touto vlnou noviniek prirodzene prichádza aj séria otvorených otázok.
Dokáže Iraola preniesť svoj bournemouthský štýl aj do Liverpoolu? Zvládne Carrick premeniť pár slušných mesiacov v úlohe dočasného trénera na úspešnú celú sezónu? Nájde si Alonso cestu v Chelsea, teda v kádri natoľko mladom, že po prvom pohľade rovno žiadal doplniť ho o pár „dospelých“ hráčov?
Maresca bol najatý skôr ako kontinuitná voľba vzhľadom na svoju minulosť po boku Guardiolu. Jeho káder v City však už teraz vyzerá výrazne inak a menej skúsene – a do konca augusta môže byť situácia ešte výraznejšia. Bude to výhoda, alebo nevýhoda? De Zerbi minulú sezónu zachránil Tottenham pred prepadom, no dokáže na to nadviazať aj dlhodobejšie? A pri Newcastli, ktorý stratil troch kľúčových hráčov a priviedol prevažne len sľubných mladíkov, ktorých bude viesť tréner prichádzajúci zo saudskoarabskej ligy, je ťažké predpovedať čokoľvek.
Práve preto je Arsenal takým jasným favoritom na obhajobu titulu – aj keď sa dajú klásť oprávnené otázky o jeho útočných možnostiach, kvalite základnej zostavy či štýle hry, ide o najstabilnejší a najpredvídateľnejší tím spomedzi ašpirantov na titul.
Neistota sa netýka len najväčších klubov. Fulham po piatich sezónach pod vedením Marca Silvu priviedol Álvara Arbeloa, ktorý druhú polovicu minulej sezóny viedol Real Madrid. Tých 28 zápasov je však zatiaľ jeho jedinou trénerskou skúsenosťou na seniorskej úrovni – svoj úplne prvý zápas na akejkoľvek úrovni viedol až vlani v máji.
Nottingham Forest si urobil malý husársky kúsok, keď angažoval Olivera Glasnera, ten je však už ich piatym trénerom za posledný rok – dá sa veriť, že pri ňom vydržia aj v prípade horších výsledkov na začiatku? Glasnerovho nástupcu v Crystal Palace, Pierra Sagea, síce zdobí dobrá bilancia z Francúzska, no prechod do novej ligy vždy prináša veľkú neistotu.
Kieran McKenna strávil v Ipswichi päť rokov a doviedol klub k trom postupom, takže kohokoľvek, kto ho nahradí, čaká už z podstaty náročná úloha – veľa šťastia, Gary O'Neill.
Možno je tento pohľad zbytočne pesimistický a negatíva spojené s toľkými zmenami sú trochu preceňované. Naposledy totiž bola miera trénerskej fluktuácie podobne vysoká práve v sezóne 2016/17 – a niektorým to vtedy vyšlo veľmi dobre.
Z ôsmich nových trénerov vtedy počas sezóny prišiel o miesto iba jeden – Mike Phelan v Hulli. Chelsea pod vedením Conteho vybojovala titul, len rok po tom, čo skončila desiata v sezóne, ktorú sám Mourinho nazval „Mourinhovou sezónou“. United s Mourinhom skončili šiesti, no získali Ligový pohár aj Európsku ligu. Prvá sezóna Guardiolu v City sa síce v porovnaní s jeho neskorším pôsobením nepovažuje za veľký úspech, no tím skončil o priečku vyššie ako v predchádzajúcom ročníku a nazbieral o 12 bodov viac.
Na druhej strane, Hull vtedy zostúpil, rovnako ako Sunderland pod vedením Davida Moyesa v jeho jedinej sezóne tam – hoci do toho zasiahli aj iné faktory než len osoba trénera. Watford pod vedením Waltera Mazzarriho klesol z 13. na 17. miesto a Southampton sa po výmene Ronalda Koemana za Claudea Puela prepadol o dve priečky.
Tento rok síce približne tušíme, ktoré tímy sa budú pohybovať pri vrchole a ktoré pri dne tabuľky. Napriek tomu je neistota taká veľká, že akákoľvek predpoveď je prakticky nemožná. A práve to z tejto sezóny môže urobiť jednu z najzaujímavejších za posledné roky.
Aspoň jeden z týchto nových trénerov určite zlyhá naplno. Aspoň jeden skončí ešte pred novembrom. Aspoň jeden bude obrovským úspechom. Aspoň jeden pravdepodobne získa nejakú trofej. A možno sa aspoň jeden postará aj o zábavný škandál.
Jednoducho – nevieme, čo príde. A práve táto neistota je na vstupe do novej sezóny dobrým pocitom.
Zdroj: https://www.nytimes.com/athletic/
