Ben Shelton úspešne obhájil titul v Toronte/Montreale vo výlučne americkom finále
Keď z pavúka Canadian Open postupne vypadli skúsení hráči aj väčšina najvyššie nasadených, turnaj v Montreale nadobudol úplne iný náboj.
Bol to prvý turnaj kategórie ATP Masters 1000 – teda o stupienok nižšie ako grandslam –, na ktorom sa medzi osem štvrťfinalistov dostali výlučne hráči narodení po roku 2000. To zmenilo aj charakter podujatia. Väčšina hráčov už nebojovala len o prestížny titul, ale zároveň si dokazovala, kto povedie novú generáciu mužského tenisu. Ben Shelton však len znova potvrdil, že sa od svojich rovesníkov už dávno odpútal.
Shelton vo štvrtkovom finále zdolal krajana Brandona Nakashimu 6:3, 7:6(4) a upevnil si pozíciu jednoznačného lídra mladej generácie. Zároveň naznačil, že rozháranú sezónu možno stíha dať do poriadku presne včas pred US Open.
Zaradil sa aj do vzácnej spoločnosti. Získal už štvrtý titul v tejto sezóne a siedmy v kariére, čím sa po boku Janika Sinnera a Carlosa Alcaraza stal tretím hráčom narodeným po roku 2000, ktorý má na konte viac titulov z podujatí kategórie Masters 1000. Zároveň je štvrtým hráčom v tomto storočí, ktorý dokázal titul v Kanade obhájiť – pridal sa tak k Andymu Murrayovi, Novakovi Djokovičovi a Rafaelovi Nadalovi.
Keďže išlo o prvé čisto americké finále na turnaji Masters 1000 od roku 2003, Shelton sa zároveň stal tretím Američanom tohto storočia s viacerými titulmi na tejto úrovni – po Andym Roddickovi a Andrem Agassim.
Práve takáto konzistentnosť mu túto sezónu chýbala.
Na papieri patril do Kanady medzi favoritov už ako obhajca titulu. Jeho šance ešte narástli po tom, čo sa pred prvým kolom pre zranenie odhlásil druhý nasadený Felix Auger-Aliassime a skoro vypadli aj ďalší najvyššie nasadení hráči – Alexander Zverev, Alex de Minaur aj Daniil Medvedev.
Napriek tomu mal Shelton na veľkých turnajoch podivnú sezónu. Získal síce tri tituly (dva na 500-bodových podujatiach a jeden na 250-bodovom), no na Roland Garros vypadol už v druhom kole a vo Wimbledone prekvapujúco skončil hneď v prvom.
Pred týždňom v Montreale mal na konte na turnajoch Masters 1000 tento rok presne jednu výhru – z marcového Indian Wells.
Shelton sám nevedel presne pomenovať dôvod svojich prekvapivých prehier, mal však niekoľko teórií. Podľa jednej si potrpí na veľké zápasy a niekedy podcení skoršie kolá. Podľa druhej je hráčom, ktorý potrebuje rytmus a cíti sa najlepšie, keď hrá každý deň – čo sa na grandslamoch a turnajoch Masters 1000 nedeje. Priznal aj, že jeho returny neboli také, ako by si predstavoval.
Napriek frustrujúcim prehrám v skorých kolách mal pocit, že v tréningu aj v samotných zápasoch robí dostatok správnych vecí na to, aby zlé výsledky považoval skôr za výnimky.
Späť na tvrdom povrchu, len pár týždňov pred US Open, sa cítil pripravený naplno sa sústrediť.
„Sezóna je taká dlhá, čo je požehnanie aj prekliatie zároveň – vždy máte na čo sa tešiť, ďalšiu šancu ukázať sa. Ja viem, že jediný zápas dokáže zmeniť úplne všetko,“ povedal na štvrtkovej tlačovke.
„Pred týmto turnajom som si povedal – dobre, som desiaty v poradí do môjho obľúbeného obdobia sezóny a som pripravený urobiť krok vpred. A myslím si, že práve takéto nastavenie mysle sa mi naplno vyplatilo.“
Kurty v Montreale boli pomalšie, čo nahrávalo jeho tvrdému podaniu. S postupným vypadávaním najvyššie nasadených sa pavúk otváral a Sheltonovi stačilo zostať stabilný a využiť príležitosť.
Urobil však oveľa viac – proti menej etablovanému poľu (najvyššie postavený súper, ktorého zdolal, bol 17. Jakub Menšík) dominoval bez straty setu, presne ako sa od neho čakalo. Skvele fungovalo podanie aj forhend, no kľúčové boli najmä jeho returny.
Podľa vlastných slov mu tohtoročný titul chutí sladšie než ten minuloročný – práve pre spôsob, akým ho získal. Zo Sheltona z roku 2025, ktorý si víťazstvá vybojovával škriabaním sa pozdĺž základnej čiary, sa stal oveľa asertívnejší hráč.
„Tento rok som stál bližšie k základnej čiare, hral som ofenzívnejšie. Bol som čistejší a precíznejší vo svojich servisných hrách. Útočil som v správnych momentoch. Dokázal som oveľa rýchlejšie a efektívnejšie meniť obranu na útok a myslím, že som sa aj lepšie pohyboval. Preto je pre mňa toto víťazstvo oveľa uspokojivejšie,“ povedal Shelton.
Do štvrtkového finále vstupoval s bilanciou 5:0 proti Nakashimovi, ktorý si však cestu do svojho prvého finále na úrovni Masters 1000 vybojoval najsebavedomejším tenisom kariéry.
Pätadvadsaťročný Kaliforňan začal finále odvážne – hneď v prvom geme si pripísal štyri esá –, no jeho sebavedomie rýchlo opadlo. Pri stave 3:3 v prvom sete čelil trom brejkbalom a na chvíľu ukázal formu, ktorá ho doviedla až do finále – ďalším esom a následne tvrdou obranou proti Sheltonovým silovým úderom zo základnej čiary dokázal stav vyrovnať na 30:40.
No hneď pri prvej brejkovej príležitosti zápasu Nakashima pokazil prvé podanie a na druhé mu Shelton odpovedal burácajúcim 97-míľovým (156 km/h) ľavačkovým forhendom po lajne, ktorý sa zakrivil do kurtu a priniesol brejk.
Odvtedy už Shelton kontroloval priebeh zápasu, kombinoval svoje hlavné zbrane s atletickou obranou, ktorá vyvolávala búrlivé reakcie montrealského publika a Nakashimu ešte viac psychicky zlomila. Nakashima, ktorý sa pred týmto turnajom nikdy nedostal ani do štvrťfinále na úrovni Masters 1000, sa na konci druhého setu ešte pokúsil zabojovať, no bolo to už neskoro.
Zápas Shelton uzavrel ďalším víťazným úderom, ktorým rozohral publikum – nevyváženým forhendom po lajne, ktorý zahral počas ústupu dozadu – a následne vypustil hrdý výkrik.
Titul označil za „obrovský odrazový mostík“ vzhľadom na to, ako presvedčivo počas celého turnaja predvádzal svoju univerzálnu hru.
„Sme stále na začiatku obdobia pred US Open a do konca roka ma čaká ešte veľa tenisu na tvrdom povrchu,“ povedal Shelton.
„Takže sa naozaj teším, akú stopu dokážem v nasledujúcich týždňoch zanechať.“
Zdroj: https://www.nytimes.com/athletic/
