Druhá časť letnej mailbagovej série
Nováčikovský kemp Montreal Canadiens sa blíži a dlhé, obsahovo chudobné leto sa pomaly končí. Keďže do redakcie prišlo obrovské množstvo otázok od čitateľov, rozhodli sme sa pripraviť aj druhú časť letného mailbagu – tentoraz o Davidovi Reinbacherovi, Oliverovi Kapanenovi a ďalších témach, kým odpočítavame dni do začiatku prípravy.
Klesli interné očakávania ohľadom Reinbachera?
Vzhľadom na údajný záujem Habs o ďalšieho skúseného pravorukého obrancu sa čitateľ pýta, či sa za posledné mesiace znížili interné očakávania týkajúce sa Davida Reinbachera.
Montreal mal na jarnom termíne prestupov skutočný záujem o pravorukého obrancu, no išlo o krátkodobé riešenie na dohranie sezóny a play-off. K dohode napokon nedošlo, čiastočne aj preto, že klub túto možnosť nesledoval príliš agresívne. Spomínalo sa napríklad meno Connora Murphyho, ktorého Edmonton získal od Chicaga len za druhé kolo draftu 2028 – no bolo by prekvapením, keby mu Montreal ponúkol podobnú päťročnú zmluvu v hodnote vyše 20 miliónov dolárov s plnou klauzulou proti výmene, akú mu dal Edmonton.
Hlavným dôvodom, prečo Canadiens hľadali len krátkodobé riešenie a nie dlhodobú posilu na pravú stranu obrany, je práve Reinbacher – a to je aj dôvod, prečo hľadanie pravorukého obrancu počas leta nebolo pre klub prioritou. Nádej, že si Reinbacher vybojuje miesto v tíme počas prípravného kempu, stále trvá, o čom svedčí aj to, že už dlhší čas korčuľuje v Brossarde.
Druhá časť otázky – teda či sa interné očakávania naozaj znížili – je však opodstatnená. Neistota, či Reinbacher vybojuje miesto v zostave tri roky po tom, čo bol vybraný ako piata voľba draftu, sama osebe znižuje očakávania.
Štatistiky hovoria jasnou rečou
V desiatich draftoch NHL pred Reinbacherovým výberom v roku 2023 bolo medzi prvými piatimi voľbami vybratých jedenásť obrancov – mená ako Seth Jones, Aaron Ekblad, Noah Hanifin, Miro Heiskanen, Cale Makar, Owen Power či Šimon Nemec. Z týchto jedenástich iba dvaja – Olli Juolevi a Cale Makar – nemali odohratú celú sezónu NHL do svojich 21. narodenín. Juolevi bol prepadákom, Makar presný opak, čo dáva Reinbacherovi aspoň istú nádej.
Ak rozšírime výber na obrancov draftovaných v prvej desiatke počas rovnakého obdobia, dostaneme zoznam 25 mien – a stále platí, že iba traja ďalší (okrem Juoleviho a Makara) nemali celú sezónu NHL odohratú do 21 rokov. Znamená to, že 80 percent takto draftovaných obrancov sa presadilo v NHL do Reinbacherovho veku.
Reinbacher oslávi 25. októbra 22 rokov – vek, v ktorom mal Makar na konte už 57 zápasov základnej časti a 25 zápasov play-off. Reinbacher vstupuje do sezóny s dvomi odohratými zápasmi v NHL a aj keby prešiel kempom a odohral všetky zápasy do 25. októbra, čo je nepravdepodobné, dostal by sa maximálne na 12 štartov.
Stále reálna šanca stať sa oporou obrany
Hoci zranenia zohrali veľkú rolu v spomalení jeho vývoja, existuje dôvod na miernejšie očakávania – keď klub vyberie obrancu na piatom mieste draftu popri mnohých kvalitných útočníkoch, očakáva sa, že o tri roky bude minimálne etablovaným hráčom NHL. To sa v Reinbacherovom prípade zatiaľ nenaplnilo.
Očakávania boli od draftu tlmené aj generálnym manažérom Kentom Hughesom, ktorý v deň draftu uviedol, že dúfa v obrancu schopného hrať v prvej štvorici. Táto možnosť stále reálne existuje. Najlepšia verzia Reinbachera je presne to, čo obrana Canadiens potrebuje – stabilizujúci, obojstranne užitočný hráč na pravej strane, ktorý by umožnil Laneovi Hutsonovi natrvalo sa vrátiť na jeho prirodzenú ľavú stranu. Ak sa Reinbacher dokáže presadiť za Noahom Dobsonom v top štvorici obrany, stane sa presne tým, v čo Montreal dúfal, keď ho draftoval v roku 2023. Kým sa tak nestane, pochybnosti pretrvajú, keďže väčšina jeho generačných rovesníkov sa už v lige presadila.
Dokáže Kapanen potiahnuť druhú formáciu?
Ťažko sa polemizuje s 22 gólmi v nováčikovskej sezóne, hoci išlo o 22-ročného nováčika so značnými skúsenosťami z Európy. Napriek tomu zostáva mnoho otáznikov ohľadom Kapanenovho potenciálu v top-six úlohe.
Nejde len o bežnú výhradu, že jeho produktivita je iba dôsledkom hry po boku Ivana Demidova, ktorý mal asistenciu pri 13 z 22 Kapanenových gólov (no len šesť z nich boli primárne asistencie). Demidovova schopnosť ovládať puk a vytvárať priestor je určite faktorom, no na premenenie šancí je potrebný aj streľba a schopnosť byť na správnom mieste v správny čas.
Otázkou zostávajú Kapanenove slabé podkladové štatistiky z nováčikovskej sezóny. Na ihrisku pôsobil solídne v úlohe, ktorú by pravdepodobne ako nováčik hrať nemal – byť stredom druhej formácie v NHL je náročná úloha. Canadiens s Kapanenom na ľade získali pri hre 5 na 5 iba 42,3 percenta očakávaných gólov – horšie číslo malo len 11 útočníkov NHL s aspoň 800 odohratými minútami v tejto situácii, pričom žiaden z nich nehral za tím, ktorý postúpil do play-off. Keď hral Kapanen spolu s Demidovom (752 minút), Canadiens mali 45,1 percenta očakávaných gólov; keď Demidov hral bez Kapanena (181 minút), toto číslo stúplo na 54,4 percenta.
Kapanen ako symbol celého tímu
V týchto číslach je časť pravdy, no realita je niekde uprostred – nie taká zlá, ako čísla naznačujú. Kapanen je len jedným z viacerých útočníkov, ktorí zatiaľ jasne nepotvrdili svoju kvalitu, spolu s Alexom Newhookom, Kirbym Dachom, Zacharym Bolducom a pravdepodobne aj Alexandrom Texierom. Klub navyše vníma talenty Michaela Hagea a Alexandra Žarovského ako budúcich hráčov top-six formácie – jeden alebo obaja by sa mohli objaviť v tíme ešte pred koncom základnej časti.
Montreal preto potrebuje buď to, aby niektorý z týchto útočníkov potvrdil svoju kvalitu na top-six úrovni, alebo posilu z výmeny, prípadne dočasné riešenie, kým nebudú pripravení Hage či Žarovský. Kapanen je dobrým kandidátom aspoň na dočasné riešenie problému, v lepšom prípade môže ukázať, že je pre túto úlohu ideálny aj dlhodobo. V mnohom je Kapanen symbolom toho, kde sa Montreal ako tím momentálne nachádza – mladý, talentovaný hráč s viacerými želanými vlastnosťami, no aj s nedostatkami, ktoré si vyžadujú skúsenosti na odstránenie.
Zmení St. Louis taktiku po skúsenostiach z play-off?
Čitatelia sa pýtajú, či tréner Martin St. Louis zmení svoj koncept po skúsenosti z play-off, prípadne po príchode skúseného asistenta Dereka Lalondeho, ktorý je známy konzervatívnejším štýlom hry.
Úprimná odpoveď znie – nevie sa to s istotou, keďže ide o nepreskúmané vody. Je to prvýkrát, čo St. Louis vstupuje do sezóny s reálnymi očakávaniami, prvýkrát, čo rozvoj hráčov nie je jeho hlavnou prioritou, a prvýkrát, čo má vedľa seba na striedačke skúseného trénera NHL.
Zdá sa však, že St. Louis a celý realizačný tím sa z play-off veľa naučili. Doteraz bola prioritou základná časť a postup do play-off, výkony v samotnom play-off boli až druhoradou záležitosťou. Teraz sa to mení. Zaujímavé bude sledovať, ako St. Louis využije základnú časť na prípravu na play-off, nielen na samotný postup doň.
Práve tu je najzaujímavejší príchod Lalondeho – trénera, ktorý má za sebou viac času na striedačke NHL než St. Louis, dvakrát vyhral Stanleyho pohár s Tampou a pôsobil ako hlavný tréner v Detroite. Vie, čo treba na úspech v play-off a ako to vybudovať počas dlhej základnej časti. Zatiaľ však nie je jasné, akú váhu bude mať jeho vplyv na hlavného trénera.
Ako blížiaca sa expanzia ovplyvní rozhodnutia klubu
Podľa zástupcu komisára NHL Billa Dalyho by nový tím z Texasu mal začať súťažiť v sezóne 2029/30, čo znamená, že expanzný draft by sa konal v lete 2029. Do tej doby sa môže veľa zmeniť a nie je dôvod predpokladať, že by expanzia výrazne ovplyvnila rozhodnutia Montrealu v tejto sezóne.
Zaujímavosťou je, že časovanie expanzie sa prekrýva so zmenou klauzuly Mikea Mathesona (z úplnej ochrany na klauzulu proti výmene platnú voči 14 tímom), čo otvára možnosť, aby Montreal pri ochrane hráčov pred expanzným draftom zvolil formulu sedem útočníkov a traja obrancovia. To by znamenalo, že prípadné pridanie útočníka do top-six formácie cez výmenu by nemuselo skomplikovať plány klubu súvisiace s expanziou.
Čo sa Montreal naučil z prehry s Carolinou
Montreal v základnej časti zdolal Carolinu trikrát z troch zápasov (rozdiel skóre 15:8) a vo finále Východnej konferencie vyhral aj prvý zápas 6:2. Po ňom sa však situácia úplne otočila – Carolina v zostávajúcich štyroch zápasoch prestrieľala Montreal 139:67 a všetky štyri vyhrala.
Odpoveďou na otázku, čo sa v sérii zmenilo, je, že Canadiens sú síce na správnej ceste, no ešte nedosiahli úroveň, akú potrebujú – a k tomu im chýba istá zrelosť. Sebastian Aho a Nick Suzuki sú si ako obojsmerní, komplexní hráči veľmi podobní, no Aho má za sebou oveľa viac skúseností z play-off, pozitívnych aj negatívnych, a naučil sa rozdiel medzi hokejom v základnej časti a v play-off.
Carolina tiež potrebovala veľa času, kým sa z ašpiranta na titul stala skutočným šampiónom – urobila to však po svojom, budovaním tímu podľa vlastnej predstavy, nie kopírovaním iných. Presne to je najväčšie ponaučenie pre Montreal: dokáže si vybudovať vlastnú cestu k titulu bez potreby kopírovať cudzí vzor. Detailná disciplína v systéme Caroliny si vyžadovala obrovské množstvo energie, ktorú Hurricanes dokázali naakumulovať vďaka dlhšiemu odpočinku pred sériou. Takáto úroveň detailu a jej pochopenie si vyžaduje čas a takzvané „jazvy“ z play-off, ktoré Carolina mala v hojnej miere – Montreal ich len začína získavať.
Pokiaľ ide o obavu, že by tím mal byť fyzickejší a väčší – zloženie obrany Caroliny naopak potvrdzuje, že dá sa uspieť aj s obranou postavenou skôr na mobilite než na sile a veľkosti, čo je princíp, ktorým sa Montreal pri budovaní svojej obrany dlhodobo riadi.
